Choď na obsah Choď na menu
 


Zbrane schopné streľby za roh

Zbrane schopné streľby za roh

 

            Prvý návrh zbrane schopnej strieľať za roh (aj keď iba teoreticky) pochádza z Ruska. V roku 1868 profesor balistiky a generál delostrelectva N. Majevskij navrhol kanón so zahnutou hlavňou, ktorý vystreľoval diskovitý projektil. Cieľom bolo predĺžiť dostrel, čo sa mu skutočne podarilo. Pri skúškach v rokoch 1871 až 1873 sa ukázalo, že dostrel s 3,5 kg vážiacim nábojom činil až 2,5 km, čo bolo zhruba päťnásobok oproti bežnému dostrelu diel tej doby. Problém ale predstavovala výroba a zameriavanie takej zbrane. Preto sa kanón napokon masovo nevyrábal, viacmenej sa ukázalo, že konštrukcia strelnej zbrane so zahnutou hlavňou je možná.
 
Periscope Rifle
            Keď sa prvá svetová vojna stala zákopovou vojnou, zúfalá situácia na fronte mala za následok vytvorenie pušky schopnej streľby z úkrytu. Vojaci v zákopoch z neho nemohli ani len vystrčiť hlavu, pretože na opačnej strane čakali ostreľovači a obsluhy guľometov. Pre pozorovanie bojiska sa využívali periskopy. Seržant William Beech z Austrálskeho expedičného zboru, ktorý sa vylodil pri Gallipoli, dostal v máji 1915 nápad skombinovať periskop a obyčajnú pušku. Turci mali v bitke pri Gallipoli početnú prevahu a ovládali výšiny, takže mali dobrý prehľad o situácii na bojisku a spôsobovali Austrálčanom ťažké straty. Zákopy bojujúcich strán boli v niektorých úsekoch od seba vzdialené iba 50 metrov. Seržant Bleech pripevnil k štandardnej puške Lee-Enfield kalibru .303 palca (7,7 mm) jednoduchý drevený rám s dvoma zrkadlami. Spúšť ovládal krátkym lankom. Pušku a rám potom vystrčil nad zákop, zamieril a potiahol povrázok. Vznikla tak tz. Periscope Rifle („Periskopová puška“) Zbraň bola po prvý raz nasadená 19. mája 1915 a bola úspešná, aj keď puška bola samozrejme menej presná. Následne preto boli zriadené dielne, v ktorých boli ďalšie pušky upravené podľa Bleechovho návrhu. Postupne sa táto úprava začala používať aj na iných frontoch v Európe.
            Počas druhej svetovej vojny používali podobné zariadenie nemeckí vojaci vyzbrojení puškami Mauser 98k alebo Walther G41 počas bojov v meste. V súčasnosti podobné zariadenie testuje francúzska armáda v rámci systému FÉLIN (Fantassin à Équipement et Liaisons Intégré). Na útočnú pušku FAMAS je namontovaný kamerový zameriavač a displej. Strelec s ním môže vystreliť z úkrytu bez toho, aby sa vystavil nepriateľskej paľbe.
 
Krummlauf
Záujem o zbrane schopné strieľať za roh mali počas druhej svetovej vojny dve zložky nemeckej armády- pechota, ktorá ju mohla použiť v pouličných bojoch a osádky tankov, ktoré ju mohli používať pri odrážaní nepriateľskej pechoty, ktorá sa dostala do blízkosti vozidla. Guľomety ktorými boli vybavené tanky mali obmedzený rozsah námeru a preto boli schopné ostreľovať ciele až od vzdialenosti 100-200 m. Tieto slepé uhly využívali tankoborníci vyzbrojení protitankovými granátmi, zápalnými fľašami alebo magnetickými mínami. Konštruktéri preto hľadali spôsob ako tento problém odstrániť.
Hans-Joachim Schaede pracujúci pre Zbrojný úrad navrhol v decembri 1943 zahnutý nástavec pre pušku Mauser 98k, ktorý dostal označenie Krummlauf (poprípade sa možno stretnúť aj s označením Krummerlauf). Nástavec sa upevňoval na koniec hlavne a bol vybavený periskopickým zameriavačom, ktorý umožňoval strelcovi vidieť cieľ za rohom. Pre pušku Karabinier 98k vznikli nástavce ohnuté v uhle 15°a 30°, ale náboj 7,92 x 57 mm bol príliš výkonný a dlhý náboj sa v hlavni trhal. Preto sa Nemci rozhodli upraviť nástavec pre útočné pušky StG 44 s kratším nábojom 7,92 x 33 mm. Konštruktérom sa v tomto prípade podarilo dosiahnuť zakrivenia 45°, 60°a dokonca aj 90°. Varianta ohnutá v uhle 45° mala životnosť iba 160 výstrelov (pre porovnanie, životnosť pôvodnej hlavne bola až 10 000 výstrelov). Dostrel StG 44 s Krummlaufom sa pohyboval medzi 100 až 200 m. Zbraň mala silný spätný ráz, čo sa konštruktéri snažili vyriešiť navŕtaním malých dierok do hlavne, čím by sa v nej znížil tlak. Pri výstrele sa v zahnutej hlavni náboj zdeformoval a roztrieštil na menšie šrapnely, čím vznikla v podstate brokovnica.
Napokon sa vyrábali dve verzie- Vorsatz J so zakrivením 30°, ktorý mala používať pechota a ktorý vážil približne 2 kg, pričom jeho životnosť bola 300 výstrelov (pre porovnanie- životnosť hlavne obyčajnej útočnej pušky StG 44 bola až 10 000 výstrelov). Druhá verzia bola Vorsatz Pz so zakrivením 90°, ktorá bola montovaná do tankov a samohybných diel. Kvôli stiesneným priestorom vozidla bola puška bez pažby a zásobník bol skrátený na 10 nábojov. Nástavec aj s periskopickým zameriavačom bol upevnený v guľovom závese v strope obrnenca. Firma Rheinmetall-Borsig vyrobila asi 100 kusov týchto zariadení, jedno je vystavené v Wehrtechnische Studiensammlung  v meste Koblenz v Nemecku. Životnosť nástavcov bola iba 250 výstrelov. Vznikla údajne aj varianta Krummlaufu pre guľomet MG 34, ale pri skúšobných streľbách boli všetky prototypy zničené, pričom ani jeden nevystrelil viac ako 100 rán.
V decembri 1943 bolo objednaných 10 000 nástavcov Vorsatz J, v septembri 1944 nasledovala objednávka 20 000 Vorsatz Pz. V januári 1945 bolo objednaných ďalších 30 000 kusov Vorsatz J. Cekovo sa ale odhaduje že k bojujúcim vojakom sa dostalo iba 4000 Krummlaufov. Osádky tankov boli so zbraňou spokojné, pretože sa už nemuseli vystavovať paľbe ak chceli zahnať nepriateľskú pechotu, ktorá sa dostala príliš blízko k vozidlu.
            Návrh podobný Krummlaufu vznikol aj v USA. Američania hľadali spôsob ako by sa mohli osádky tankov brániť nemeckej pechote s Panzerfaustmi. Za týmto účelom boli samopaly M3 kalibru .45 palca (11,43 mm) pokusne vybavené zahnutou hlavňou. Po niekoľkých pokusných exemplároch bol vývoj ukončený.
Sovietov projekt Krummlauf očividne zaujal, pretože po skončení vojny sa objavili prototypy samopalov PPš-41, útočnej pušky AK-47 a guľometu Degťarev RPD so zahnutou hlavňou. Údajne mali vzniknúť aj návrhy pištolí TT-33 kalibru 7,62 mm, guľometov DŠK kalibru 12,7 mm a kanónov ŠVAK kalibru 20 mm so zakrivenou hlavňou. Pre tanky boli vyvinuté strelecké stanoviská TKB-450A a TKB-451. Prvé bolo určené pre AK-47 so zahnutým nástavcom, druhé pre samopal PPš-41. Tieto stanovištia sa skúšali na tankoch IS-3 a T-54. V roku 1955 boli do výzbroje Červenej armády zavedené strelecké stanovištia BUK vybavené dvojicou guľometov so zahnutou hlavňou KSGM Gorjunov. Stanovištia BUK boli zabudovávané do pevných opevnení a bunkrov.
 
Corner Shot
            Moderná technológia umožnila nový prístup k problematike zbraní schopných strieľať za roh. Plukovník Izraelskej armády Amos Golan v spolupráci s americkými inžiniermi  vyvinul v roku 2003 tzv. Corner Shot. Skladá sa z dvoch častí- v prednej je umiestnená poloautomatická pištoľ, samopal alebo 40 mm granátomet, farebná kamera a poprípade je možné tam pripevniť aj taktickú baterku. Zadnú časť tvorí pažba, páka na ovládanie zalamovacieho mechanizmu, spúšťový mechanizmus a sklopný 2,5 palcový LCD displej videokamery. Obe časti sú spojené kĺbom a je možné ich k sebe natočiť až v uhla 60°. V praxi sa predná časť vystrčí za roh, pričom strelec ostane v kryte. Vďaka kamere vidí priestor za rohom a v prípade identifikácie cieľa môže strieľať. Predná časť je menšia ako zadná a predstavuje tak ťažko zasiahnuteľný cieľ. Celá zbraň váži okolo štyroch kilogramov (závisí od typu strelnej zbrane namontovanej v prednej časti) a na dĺžku meria 820 mm.
            Zbraň je určená pre špeciálne armádne a policajné jednotky a využíva sa pri protiteroristických akciách a oslobodzovaní rukojemníkov. Vyrába ju firma Corner Shot Holdings LCC so sídlom v USA a OMEGA-Cornershot sídliaca vo Francúzsku. Uvádza sa, že systém bol exportovaný do 15-tich krajín, oficiálne ju má vo výzbroji len Izrael a USA. Čína vyvinula dve konštrukcie podobné Corner Shotu- HD-66 a CF-06. Predstavené boli v roku 2006. V Južnej Kórei pracuje na zbrani inšpirovanej Corner Shotom firma S&T Movic Co., Ltd.; podobnú zbraň údajne vyvinul aj Irán.
V roku 2008 predstavil Pakistan zbraň POF Eye, ktorá sa opäť výrazne podobá systému Corner Shot. Dokáže sa zohnúť až do uhlu 75° a ako zbraň môže používať pištoľ kalibru 9 mm, samopal alebo granátomet. Vyvinula ju firma Pakistan Ordnance Factories a nachádza sa vo výzbroji špeciálnych jednotiek pakistanskej armády (Special Services Group).

 Galériu k zbraniam schopným strieľať za roh nájdete tu.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.