Heinkel He 280
Heinkel He 280
Hoci tento stroj nikdy nebol vyrábaný sériovo a nevstúpil do služby, He 280 sa stal prvou prúdovou stíhačkou na svete. Nestojí za ním nikto iný, než priekopník letectva Ernst Heinkel, ktorého firma vyrobila aj vôbec prvé prúdové lietadlo na svete, Heinkel He 178. Napriek tomu, že sa Ríšske ministerstvo letectva (Reichsluftfahrtministerium, ďalej RLM) rozhodlo z nepochopiteľných dôvodov ignorovať, Heinkel sa rozhodol použiť skúsenosti získané s He 178 V1 a pustil sa do vývoja stíhačky, ktorý priniesol ovocie v podobe He 280.
Vývoj sa začal koncom roku 1939 pod vedením Roberta Lussera. Mal elegantný trup, typický pre jednomiestne stíhačky od firmy Heinkel, elipsovité krídla a dvojité smerové kormidlá. Pristával na trojkolesovom zaťahovacom podvozku. Kvôli bezpečnosti pilota bol stroj vybavený vystreľovacou sedačkou a v budúcnosti sa plánovalo použiť pretlakovú pilotnú kabínu, vďaka ktorej mohol stroj doletieť do väčších výšok. Pohon mali zabezpečovať dva motory Heinkel HeS 8A namontované pod krídlami. Stroj mal byť vyzbrojený tromi kanónmi MG 151 kalibru 20 mm. Maximálna rýchlosť bola 820 km/h.
Prvý prototyp He 280V1 bol hotový v septembri 1940, ale čakalo sa na dodávku motora. Preto sa rozhodlo, že 22. septembra prebehnú letové skúšky vo vleku za He 111. Namiesto motorov boli použité závažia a pilotoval Fritz Schäfer. Prvý let s vlastným pohonom sa uskutočnil až na druhom prototype 30. marca 1941.
Stroj bol predvedený aj Ernstovi Udetovi, ale rovnako, ako jeho predchodca, nezaujal. Začiatkom roku 1942 Heinkel, v snahe zaujať RLM, zinscenoval cvičný súboj He 280 s Focke-Wulf Fw 190, ktorý vyhral. Následne bolo objednaných 20 kusov. He 280 sa mal stať akýmsi medzistupňom medzi Fw 190 a ďalšou prúdovou stíhačkou, Messerschmitt Me 262, s ktorými by sa výborne dopĺňal. Stroj mal vstúpiť do výroby koncom roku 1941, ale nastali problémy s motorom HeS 8, ktorého vývoj a výroba sa neustále oneskorovali. Na druhý rok sa začalo uvažovať o alternatívnom pohone v podobe nového motoru HeS 30 a náporového motoru Argus As 014, ktorý používala strela V-1.
Nejednalo sa však o šťastné riešenia a v lete roku 1942 nariadilo RLM zastaviť vývoj motorov HeS 8 a HeS 30 a prejsť na motory HeS 011. Ako sa ukázalo, aj tieto motory vykazovali neustále ťažkosti a tak sa malo prejsť na motory BMW 003, ktoré taktiež neboli ideálne a napokon bolo nariadené použiť motory Junkers Jumo 004. Tie však boli väčšie a ťažšie, než ich predchodcovia a He 280 tak stratil na výkone.
Ešte predtým boli na prvý prototyp namontované náporové motory Argus. Keďže mali nízky ťah, stroj musel byť vyvlečený do vzduchu iným lietadlom. Prvý zo série skúšobných letov sa konal 13. januára 1942 v zlom počasí. Stroj pokryla námraza a stal sa neovládateľným. Skúšobný pilot Helmut Shrenk musel použiť vystreľovaciu sedačku a stal sa tak prvým pilotom v histórii letectva, ktorý sa katapultoval. Systém fungoval a Shrenk prežil, ale lietadlo bolo zničené. Chystala sa už sériová výroba, keď RLM nariadilo zastaviť vývoj v prospech Me 262.
Dokopy bolo postavených 9 prototypov: prvý bol vybavený motormi HeS 8, neskôr boli vymenené za náporové motory Argus As 014 a potom lietadlo havarovalo. Stroje V2 a V3 poháňali taktiež HeS 8, na štvrtom prototype boli skúšané motory BMW 003 a neskôr šestica As 014. He 280 V5 bol prvým prototypom s výzbrojou a pohon zabezpečovali motory HeS 8, neskôr ich nahradili BMW 003. Motory Junkers Jumo 004 boli po prvý raz použité pri prototype V6, ktorý taktiež niesol výzbroj. He 280 V7 bol rovnako vybavený motormi Jumo 004 a neskôr bol používaný ako skúšobný vysokorýchlostný klzák. Ôsmy prototyp mal chvostové plochy tvaru písmena „V“ a opäť ho poháňali motory Junkers. Posledný prototyp bol vybavený motormi BMW 003.
Vznikla aj verzia stíhacieho bombardéra, He 280B-1, ktorá bola vyzbrojená až šiestimi kanónmi MG 151 a niesla 500 kg bômb.
Galériu k He 280 nájdete tu.