Choď na obsah Choď na menu
 


Bomba Cár

21. 9. 2009

Cár bomba

Bomba „Cár“ (rusky Царь-бомба) je prezývka najsilnejšej jadrovej zbrane na svete, vodíkovej bomby AN602. Názov Cár bomba vznikol mimo vtedajšieho Sovietskeho zväzu ako parafráza na gigantické, ale úplne nepraktické pamiatky cárskeho Ruska- Cár zvon a Cár delo. Jej tvorcovia ju prezývali aj „Ivan“. V samotnom Sovietskom Zväze sa zaužívala aj prezývka Kuzkina mať, ktoré vzniklo na základe výroku Nikitu Chruščova „my ešte ukážeme Amerike Kuzkinu mať“ po jeho pobyte na Kube počas Karibskej krízy. K testovaciemu výbuchu došlo zanedlho po tomto pobyte.

Konštruktérmi bomby boli akademik Julij Borisovič Chariton, Igor Vasiljevič Kurčatov, Andrej Dmitrijevič Sacharov, Viktor Adamskij, Jurijh Babajev, Jurij Trunov a Jurij Smirnov. Výskumné práce na zostrojení termonukleárnej bomby s výkonom nad 100 Mt začali už v roku 1954. Potom boli na dlhý čas prerušené a opäť pokračovali až v roku 1961. Nikita Chruščov schválil projekt 10. júla 1961 a skúšky mali prebehnúť v októbri, keď sa konal 22. zjazd Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Vývoj zbrane sa začal vo veľmi napätom období, veď len pred jeden a pol rokom sa Francúzsko stalo druhou európskou nukleárnou veľmocou a mesiac po začatí vývoja, 13. augusta, sa začala výstavba berlínskeho múru.

Cár bomba bola viacstupňová vodíková bomba typu Teller-Ulam. Pôvodne bola koncipovaná ako trojstupňová, ale neskôr sa z dôvodu obmedzenia rádioaktívneho spadu odstránil tretí stupeň zo štiepneho materiálu (U238) a nahradil sa oloveným plášťom. Existovali tiež obavy, že výbuch v úplnej konfigurácii by mohol narušiť zemskú kôru v oblasti skúšok. Tým sa znížil aj jej výkon z vypočítaných 100 až 150 Megaton TNT na výsledných 50–60 Mt. Aj tak však svojou explozívnou silou bola približne 3 800 krát silnejšia než bomba Little Boy zhodená na Hirošimu, ktorej explozívna sila sa odhadovala na 13 kilotonTNT. Cár bomba bola 3–5 krát silnejšia ako najsilnejšia odskúšaná americká vodíková bomba Castle Bravo (15 Mt).

Obrázok

 

Bomba potom bola vyvinutá a postavená v rekordne krátkom čase, za 14 týždňov po tom čo Nikita Chruščov schválil projekt 10. júla 1961. Veľkou výzvou pri konštrukcii tejto bomby bola výroba padáku, ktorý musel uniesť 27 ton ťažkú bombu. Padák bol tri krát väčší ako ten, na ktorom pristávajú kozmické lode Sojuz. Jeho výroba na čas celkom ochromila sovietsky nylonový priemysel.

Z vojenského hľadiska bola táto bomba pre jej veľkú hmotnosť a rozmery takmer nepoužiteľná. Nikdy tiež nebola označovaná ako zbraň, ale ako zariadenia (device). Sovietsky zväz mal k dispozícii len jediný druh lietadla schopného niesť bombu takej hmotnosti – špeciálne upravený štvormotorový turbovrtuľový strategický bombardér Tupolev Tu-95V, okrem iného vybavený špeciálnym ablatívnym ochranným náterom (letové skúšky a zhody makety bomby boli dokončené v roku 1959). Táto bomba slúžila len ako demonštrácia sily a možností v studenej vojne.

Bomba bola odpálená 30. októbra 1961 o 11:32 hod. moskovského času počas zasadania XXII. zjazdu KSSZ na testovacom polygóne v zátoke Miťjušicha na ostrove Nová Zem. Bomba bola zhodená z výšky 10 000 m a jej pád bol zbrzdený padákom, aby lietadlo malo dostatok času opustiť miesto výbuchu. Explózia sa uskutočnila približne vo výške 4 500 m. Ohňová guľa sa dotkla zemského povrchu, mala polomer 4,6 km. Atómový hríb dosiahol krátkodobo výšku približne 64 km. Stabilná výška sa ustálila medzi 40 a 50 km. Seizmická tlaková vlna spôsobená výbuchom bola taká silná, že bola merateľná aj po treťom obehu Zeme. Oblasť totálnej deštrukcie siahala do vzdialenosti 25 km. Explózia 50Mt bomby pri jasnom počasí spôsobuje popáleniny 3 stupňa do vzdialenosti 100 km(!) od epicentra. Jediná takáto nálož by bola schopná zničiť takmer celú krajinu veľkosti Poľska alebo Slovenska a Maďarska dohromady.

Dnes je jedna maketa bomby vystavená v Múzeu jadrových zbraní v meste Sarov.

 Galériu k bombe Cár nájdete tu.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

prečo nepoužiteľná?

(Jan, 22. 10. 2013 12:05)

Táto zbraň bola a je použiteľná veľmi dobre a to napriek veľkým rozmerom a možnosti niesť prevdepodobne iba 1 kus bomby. Už to, že ju boli v tej dobe schopný zmestiť na palbu bombardéru ju robí použiteľnou. Je to exemplárny príklad šialenej povahy Homo sapiens sapiens...

Re: prečo nepoužiteľná?

(kuma, 9. 8. 2015 8:59)

preto nepouzitelna .lebo. ..keby to pouzili vo velkom nebolo by o co uz bojovat ...

ach jaj

(kuma, 9. 8. 2015 8:58)

atomka ani neutronka nemali byt nikdy vynajdene podlamna .. plus . podlamna sme tu silu mali vyuzit na medzigalakticky pohon alebo tak a nie na nicenie zatial pre nas udajne jedinej planety vhodnej na zivot...